Tu je malý príklad toho, ako môžu vyzerať texty od nás.

Štatistiky hovoria, že rozvodovosť má klesajúci trend. V každodennej realite sa však príliš často stretávame s deťmi, ktorých rodičia sú rozvedení alebo žijú oddelene.  Akú rodinnú normu dostalo do vienka vaše dieťa? Rodinu s mamou a otcom, výchovu jedného rodiča či striedavú starostlivosť? Ako vzťah rodičov ovplyvňuje psychický vývoj dieťaťa? Rozprávali sme sa s psychologičkou Sylviou Horváthovou.

Rodinné prostredie je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré deti formuje. Dieťa, ktoré vyrastá odmalička iba s jedným rodičom, vníma túto rodinnú situáciu ako normu. Nič iné nevidelo. Keď začne chodiť do materskej školy, môže sa rodič pripraviť na to, že sa dieťa bude pýtať, prečo to má inak ako väčšina detí.

„Ak má dieťa aj druhého rodiča, len spolu nežijú a dieťa má uspokojené svoje potreby nielen v materiálnej, ale aj psychickej oblasti a vníma zdravú citovú väzbu, nie je problém vyrastať s oddelenými rodičmi,“ hovorí psychologička Sylvia Horváthová. Ako je to v prípade, že sa rozpadne rodina, v ktorej fungovali mama a otec bok po boku?

Ak dieťa vyrastá v rodine s mamou a otcom a odrazu sa vzťah rodičov rozpadne, dieťa prichádza o istotu a bezpečie.

Detský svet sa točí okolo rodičov

Ako dieťa spracuje rozvod/rozchod rodičov, závisí od viacerých faktorov, od veku dieťaťa, vzťahov s ostatnými členmi rodiny a aj tým, či sa rodičia rozišli „potichu“ a v dobrom alebo rozchodu či rozvodu predchádzali hádky či psychické a fyzické násilie. Čo treba urobiť, aby vaše dieťa necítilo zodpovednosť za rozpad vášho vzťahu a miesto trápenia v detskej izbe si užívalo bezstarostnú hru a radosť zo života?

Odborníčka hovorí, že ako bude dieťa reagovať na rozpad rodičovského vzťahu, záleží predovšetkým na zrelosti samotných rodičov. Zrelý človek si nepotrebuje cez dieťa dokazovať svoju moc a primárne dbá o pohodu a zdravý vývoj svojho dieťaťa. Aj preto je potrebné čo najviac komunikovať s ohľadom na vek a stav potomka. Je fajn ubezpečiť dieťa o svojej láske a podpore. Rovnako aj dohodnúť si pravidlá stretávania sa s dieťaťom a následne ich dodržiavať. Je dobré, ak môže dieťa komunikovať cez telefón či inak s oboma rodičmi podľa svojej potreby. „Myslím, že už dieťa na prvom stupni zvládne komunikáciu s rodičom, vie, kedy sa chce komu ozvať, vie rešpektovať určité pravidlá. Čím v neskoršom veku sa rodičia rozvedú, tým to dieťa nesie ťažšie, pretože dlhšie obdobie žilo v ,ilúzii‘ ideálneho vzťahu mama + otec + dieťa = rodina,“ vysvetľuje S. Horváthová.

Čo prežíva dieťa, ktoré sleduje rozpad rodičovského vzťahu

Každé obdobie môže byť pre dieťa náročné, v prípade, že prežíva rozpad rodičovského vzťahu, to môže platiť dvojnásobne. Základným znakom je zmena správania. Niektoré deti sa utiahnu, iné, naopak, sú drzejšie a môžu začať ubližovať deťom naokolo, pretože sa samy cítia frustrované. „Dieťa sa môže začať sebapoškodzovať, pretože fyzická bolesť je „nič“ oproti tej psychickej, čo prežíva,“ varuje psychologička. Veľmi časté je sebaobviňovanie. „Deje sa to najmä u detí, ktorým nie je dobre vysvetlený, prípadne dostatočne odkomunikovaný dôvod ochladnutia vzájomných rodičovských vzťahov,“ vysvetľuje S. Horváthová.

Malé deti sú otvorenejšie, lepšie a rýchlejšie sa dá u nich odhaliť, že sa v rodine udiala nejaká zmena. Veľmi pekne to vyjadria, ak nie slovami, tak kresbou či hrou určite. Staršie deti, na druhom stupni základnej školy a stredoškolskí študenti, sa často snažia zakrývať pravú príčinu problému, obhajujú rodiča, snažia sa hľadať chybu v sebe. Často sa sebapoškodzujú. Nie sú zriedkavé ani úteky či „vyčíňanie“, len preto, aby sa rodičia uvedomili a začali sa zaoberať dieťaťom, a nie sami sebou, respektíve vzájomnou nevraživosťou. Dieťa má zvyčajne rado oboch rodičov, a tak často kladená otázka rozhádaných manželov či rozvádzajúcich sa partnerov, napr. „Kto je lepší?“, „Ku komu chceš ísť?“, „Koho máš najradšej?“, dovedie mnohé deti v krajnom prípade  až na psychiatriu, iné začnú unikať z domu, ďalšie sa podarí zlomiť a priklonia sa k jednému z rodičov viac a druhého zavrhnú.

„Z praxe školskej psychologičky môžem povedať, že deti rozvod rodičov prežívajú rôzne. Najväčšou traumou je u nich, keď sa rodičia nevedia dohodnúť, neakceptujú sa a naťahujú sa o dieťa, respektíve chcú si čo najviac navzájom ublížiť cez dieťa. Druhým problémom býva najmä pri deťoch v materských školách a na prvom stupni základnej školy, ktoré majú striedavú starostlivosť, prechod z jednej domácnosti do druhej. Aj keď majú oboch rodičov rady a tešia sa na nich, chvíľu trvá ,prestaviť si mozog‘. Ako-tak sa to dá zvládnuť, keď má dieťa rovnakú školu, avšak len čo sa okrem domácnosti mení aj škola, je to oveľa náročnejšie a myslím si , že je to aj neprijateľné pre dieťa a jeho zdravý vývoj. Staršie deti sa zvyknú hanbiť za svojich rodičov, že sú rozvedení, alebo ,bojujú‘ s novými partnermi svojich rodičov.“

Sebaobviňovanie je u detí bežné

Často sa deti obviňujú, že za rozpadom rodičovského vzťahu stoja práve ony. Deje sa to najmä u detí, ktorým nie je dobre vysvetlený, respektíve dostatočne odkomunikovaný dôvod/proces ochladnutia vzájomných vzťahov a pod.

Dôležitá je v tomto prípade komunikácia. Rozprávať vecne, nereagovať prehnane emocionálne, dieťaťu odpovedať na otázky. Ak príde otázka, na ktorú odpovedať neviete, pokojne to priznajte. Ak ste s deťmi prežili náročné situácie, pripomeňte si ich navzájom a spomeňte si, ako ste ich zvládli. Môže to dať dieťaťu nádej, že aj rozvod prekoná.

„Mnoho rodičov je samých bezradných a nevedia, ako a kde začať. Skôr navrhujem, aby bezradný rodič konzultoval so psychológom či mediátorom svoje obavy, prípadne stratégiu rozhovoru s dieťaťom, keď mu oznámi rozchod/rozvod. Veľmi by som nepreferovala paušalizovať rozvod štýlom, veď sa to deje bežne, však dnes každé druhé, tretie dieťa vyrastá v rozvedenej rodine a pod. Toto nie je podľa mňa to, čo chceme dosiahnuť. Nechceme deťom vysielať signál, že je normálne  byť rozvedený. Nie. Normálne je snažiť sa v spoločnom spolužití/vzťahu problémy riešiť a ak sa nedajú či sú inak závažné, je na rade rozchod/rozvod. Po zrelej úvahe. Nie každý deň sa schádzať a rozchádzať. Potom má dieťa ešte väčší chaos.“

Z praxe odborníčky tiež vyplýva, že v tínedžerskom veku si deti navzájom radia, ako „využiť“ rozvod vo svoj prospech, čo tiež nie je najlepšia cesta. Občas je fajn dozvedieť sa , že aj spolužiak , ktorý je z rozvedenej rodiny, to mal niekedy ťažké, ale prekonal to a teraz je s tým v pohode. Môže byť pre dieťa akýmsi vzorom či pomocníkom.

Keď je rozvod pozitívnou zmenou

Opäť to závisí od toho, ako rodičia žijú po rozvode. Niekedy môže byť rozvod žiaduci, napríklad ak dieťa žije v dlhodobo stresujúcom prostredí alebo v psychicky náročnom, či dokonca fyzicky terorizujúcom. Stresujúce pre dieťa však môže byť aj to, ak sa rodičia rozvedú akoby z ničoho nič. Žijú navonok harmonický život, aj sa tak prezentujú na verejnosti, aj dieťa ich tak vníma a zrazu len príde k rozvodu. Toto dieťa vníma oveľa horšie ako rozvod rodičov, ktorých vzťah bol už dlhšie naštrbený či disharmonický.

Rozchod či rozvod rodičov môže v deťoch zanechať istú stopu, najmä pri hľadaní životných partnerov, ale je to individuálne. Psychologička skôr upozorňuje na výchovu rodičov po rozchode, vzťahy, stereotýpie a napríklad vzťahové reťazce syn – matka, matka – dcéra , otec – dcéra, otec – syn.

Ako komunikovať s deťmi v čase rozvodu

V prípade, že vo vašej rodine nastane nová situácia, je treba ju v prvom rade dobre odkomunikovať deťom. Keď dieťa prechádza zložitým obdobím, najdôležitejšie je venovať mu dostatok porozumenia, pozornosti a slov uistenia. Tráviť s dieťaťom dostatok spoločného času a uistiť ho o vašej láske a bezpečí. „Bezpečie a istota ako základné ľudské potreby predstavujú základné zásady komunikácie s deťmi, najmä vtedy, keď riešia vo svojich mysliach rozvod svojich rodičov. Mali by sme sa s nimi rozprávať o svojich pocitoch, o hneve, aj o dôvode, prečo rozvod nastal,“ radí Petra Ragas, zakladateľka programu pre rozvoj detí a ich rodičov Rozumiemedetom.sk.

Situácii neprospeje, ak jeden z rodičov bude zvaľovať vinu na toho druhého a zaťažovať dušu dieťaťa osočovaním. Komunikácia smerom k deťom by mala obsahovať pochopenie, porozumenie, ale aj dodržiavanie pravidiel. „To, že sa rodičia rozviedli, neznamená, že teraz nebude nič platiť. Je treba nanovo vybudovať dôveru a pocit bezpečia a istoty, a dohodnúť si nové pravidlá. Odporúčam nevolať to pravidlá, ale dohody, aby dieťa nemalo pocit, že ide o príkaz,“ dodáva odborníčka na komunikáciu s deťmi. Vo všeobecnosti platí, že je treba počúvať, neskákať do reči, nechať dohovoriť, povedať svoj pohľad na vec, svoj názor, nepoučovať, nerozkazovať. Ak neviete, akým jazykom lásky hovorí vaše dieťa, skúste si spoločne urobiť test 5 jazykov lásky pre deti.

Dva extrémne prípady z nášho šoubiznisu

Ako spolu rodičia vychádzajú po rozchode, môže ovplyvniť aj partnerské vzťahy detí. Príkladom, ako zostať rodičom a nevzťahovať po rozchode pozornosť na seba, môže byť známa moderátorka Alexandra Orviská. Tá má s hudobníkom Martinom Valihorom dcéru v tínedžerskom veku. Bývalí partneri udržiavajú silný priateľský vzťah a na fotografiách zo sociálnych sietí pôsobia ako jedna veľká rodina, a to aj napriek tomu, že každý z partnerov už má po svojom boku niekoho iného. „Recept na to, aby spolu dokázali dvaja dospelí ľudia fungovať ako rodičia, aj keď už nie sú partnermi, je podľa mňa veľmi jednoduchý. Musia si uvedomiť, že tým, že sa nimi stali, prijali zodpovednosť za to, že celý vývoj dieťaťa je na nich. Občas treba odložiť svoje ego a zamyslieť sa nad tým, že možno o pár rokov by nás robenie si napriek či handrkovanie sa o dieťa mohlo mrzieť. Najmä z hľadiska výchovy. My sme na to s Martinom prišli pomerne skoro. Je a vždy bude otcom našej dcéry a ako sa hovorí, rodinu si nevyberáš (smiech),“ hovorí Alexandra. Psychologička potvrdzuje, že v takomto vzťahu dieťa cíti podporné prostredie, aj keď je vhodné jasne zadefinovať vzťahy, aby dieťa chápalo, kto je mama a kto otec.

Na opačnej strane pomyselných misiek váh stojí napríklad vzťah moderátorky Very Wisterovej a jej bývalého manžela, ktorý na sklonku roku 2019 uniesol ich dvoch maloletých synov do USA a moderátorka o nich musela bojovať pred americkým súdom. Všetky mamy pochopia, aké psychicky náročné muselo byť zvládnuť takúto nesmierne náročnú skúšku. „Je to smutný prípad. O to smutnejší, že deti sa narodili a vyrastali v inej krajine, v inej kultúre, dosť odlišnej od Slovenska. A keď ich mama doniesla na Slovensko, isto utrpeli kultúrny šok plus šok z toho, že otec nebol taký dostupný, ako sa im zo začiatku hovorilo. Zároveň sú to chlapci, ktorí potrebujú mužský vzor, takže to musel byť na nich dosť veľký nápor. Ani otec im k stabilnej situácii neprispel, keď ich uniesol z krajiny, od matky, do úplne cudzieho štátu, kde nemali ani kamarátov, ani nejakú známu blízku osobu,“ hodnotila vtedy odborníčka.

Autor: M. Ryskova
Foto: Unsplash